Klepanice

Milí záujemcovia o katechizmus otca Ivana Grófa,
dovoľte pár úvodných slov pre jeho lepšie pochopenie a možnosť tak z neho čo najviac načerpať. 

Katechizmy nebývajú vo veľkej obľube najmä preto, že pôsobia sucho, právnicky. Naša predstavivosť pri ich čítaní zvyčajne zaspáva a rozum ľahko podľahne roztržitosti. Literárny druh katechizmu je totiž akýmsi stručným lexikónom základných právd viery, vhodný pre začiatočníkov či neveriacich, ktorí potrebujú jasné línie a logické vyjadrenia, ak sa chcú ku kresťanskej viere kvalitne priblížiť a rozumom do nej preniknúť. 

Bývalý profesor matematiky a fyziky na gymnáziu v Senci, tajný kňaz salezián Ivan Gróf (1935 – 2000) sa počas totality pokúsil dať dušu ním pripravenému katechizmu pre mladých. Nielen živým a zrozumiteľným štýlom, ale aj pokoncilovou novosťou. Rozhodol sa viesť s mladými ľuďmi o základných otázkach viery aj písaný dialóg. Preto v jeho texte, ktorý sa chystáte čítať, nájdete veľa priamej reči, oslovení, troch bodiek či výkričníkov. Ako vynikajúci pedagóg vedel, ako prebrať mladého človeka z letargie nezáujmu a odmietania, a to i na diaľku. Neváhal svoju lásku k mládeži pretaviť do živého a veľmi fundovaného rozhovoru s nimi, ktorý ale pred jeho napísaním stokrát prerozprával konkrétnym mladým ľuďom. A oni potrebovali a stále potrebujú mať veci jasne pomenované a výstižne vyjadrené. A aj keď tento jeho štýl nemusí niektorým generáciám úplne vyhovovať, rozhodli sme sa ho ponechať v originálnej podobe. 

Keď budete tento katechizmus čítať, tak je dobré mať na zreteli, že ich vysvetľuje ešte pomerne mladý, fundovaný, matematicky presne mysliaci filozof i teológ v jednej osobe, a to dezorientovaným mladým ľuďom, s často zanedbanou výchovou, ktorým bolo potrebné dodávať istotu a odvahu prekonávať prekážky. Okrem toho tento katechizmus píše v dobe, keď bolo nevyhnutné vnútorne sa postaviť proti ideológii komunistického režimu, ktorý chcel nové generácie obrať o vieru a mravné hodnoty. Takže tieto katechézy vznikajúce pod tlakom ateizmu sú poznačené intenzívnym úsilím naučiť mladých vzdorovať predkladanej pseudokultúre. 

V neposlednej miere si treba pri ich čítaní uvedomiť, že náboženských zdrojov, z ktorých mohol otec Ivan Gróf čerpať, bolo veľmi málo. A tiež že ním zostavené argumenty museli byť jadrné a ľahko zapamätateľné, o ktorých pod dohľadom Štátnej bezpečnosti často nebolo kedy naširoko diskutovať. A inak by sa ani nedali prácnym spôsobom, svojpomocne a ručne rozmnožovať.

Keď trochu pochopíme tento základný štýl ich písomnej formy, osobnosť otca Ivana a dobu, v ktorej žil on i jeho adresáti, nebudeme sa čudovať, ak istú jednoznačnosť budeme odkrývať aj v náročných morálnych postojoch, ktoré mladým postupne predkladal. Morálku nie moralizujúcu, ale jasnú a oslobodzujúcu. Mal to byť pre mladých pevný základ pre stavbu viery i života. Samozrejme, že neskôr, keď mladí, ktorých získal pre vieru, dozrievali a dozrieval i on sám, v osobných stretnutiach všetky tieto základné vedomosti nadobúdali stále chápavejšiu interpretáciu. Podporoval ju nielen individuálny prístup ku každému človeku, ktorý tak rád zdôrazňuje aj pápež František, ale aj neustály vývoj teológie pod vedením Ducha Svätého.

Prajeme Vám pre rozum i srdce obohacujúce čítanie 

lektori