Výchova mládeže

Základným dielom, ktorým otec Ivan prispel k dejinám slovenskej Cirkvi, bola výchova mládeže cez mnohé generácie študentov, ktorí prešli triedami gymnázií, v ktorých učil. V akomkoľvek období, veku, triede, vždy sa snažil viesť ich k ľudskosti, pravdivosti, zodpovednosti a slušnému životu. Učil ich pracovitosti a podnecoval ich aj k dobrým študijným výsledkom.

Pod jeho rukami tak vyrástli mnohí vynikajúci odborníci: viacerí lekári, početní pedagógovia, inžinieri a statoční občania rôznych zameraní.

Základným dielom, ktorým otec Ivan prispel k dejinám slovenskej Cirkvi, bola výchova mládeže cez mnohé generácie študentov, ktorí prešli triedami gymnázií, v ktorých učil. V akomkoľvek období, veku, triede, vždy sa snažil viesť ich k ľudskosti, pravdivosti, zodpovednosti a slušnému životu. Učil ich pracovitosti a podnecoval ich aj k dobrým študijným výsledkom.

Pod jeho rukami tak vyrástli mnohí vynikajúci odborníci: viacerí lekári, početní pedagógovia, inžinieri a statoční občania rôznych zameraní.

Pán profesor Ivan Gróf so svojimi študentmi pred budovou seneckého gymnázia
Študenti Štefan Wallner, Jozef "Doke" Krušac a Karol Fula so svojím profesorom Ivanom Grófom

Ivan so svojími prvými študentmi, ktorým vysvetľoval Cestu k Pravde
(zľava Štefan Wallner, Ivan Gróf, Jozef „Doke“ Krušac, Karol Fula)

O formáciu množstva mladých kresťanov sa pričinil nielen katechizáciou, ale aj vedením mesačných duchovných obnov a ročných duchovných cvičení pre nich.

Samozrejme, aj osobným duchovným sprevádzaním po celé roky a ich zaradením do malých kresťanských spoločenstiev. Zároveň ich viedol k apoštolskému štýlu života v dobrovoľnej službe kamarátom, deťom z ulice, chorým, starým, opusteným a podobne. Za jeho intenzívneho duchovného sprevádzania sa sformovalo z ním vedených mladých mnoho horlivých a usporiadaných kresťanských manželstiev, ktorým sa naďalej s láskou venoval.

Ochotne daroval svoj čas a sily aj tzv. „občasníkom“, ktorí za ním prichádzali v dlhších časových intervaloch alebo vtedy, keď mali vážnejšie ťažkosti či stáli pred dôležitým rozhodnutím. Keď sa len dalo, rád navštívil aj rodičov alebo príbuzných svojich duchovných detí, aby im pomohol rozpustiť či aspoň nalomiť ľady nedôvery voči mladým i voči nemu samotnému. Zvyčajne sa mu to pre jeho srdečnú otvorenosť a schopnosť prejaviť lásku aj podarilo.