Moje stretnutie s Božím kňazom, otcom Ivanom Grófom

Narodil som sa 19. júla 1962 v Zlatých Moravciach a rodičia mi dali meno Ján. Môj otec sa volal Jozef, mama sa volá Mária, starší brat Jozef a mladší brat sa volal Paľko. Do Šamorína som začal chodiť na Stredné odborné učilište kuchár – čašník 1. septembra 1977.

Vďaka Duchu Svätému a jeho pôsobeniu na učilišti na našom internáte pracovala ako vychovávateľka moja „duchovná mama“ Alžbeta Šuplatová, ktorej vďačím za môj prechod z detského poznania Boha k osobnému vzťahu s Bohom. Stretnutia s ňou boli veľmi tajné a spomínam si, že sme boli skupinka piatich študentov od Zlatých Moraviec. Spolu so svojou kolegyňou Táňou Zibalovou, rodenou Nadaždyovou, s nami na internáte v malých skupinkách preberali základy náboženstva pre dospievajúcich – Cestu k Pravde. Dlhé roky som si odkladal papierik, na ktorom sa mi Betka snažila „dokázať“ existenciu Boha. Keď som sa v rodine stretol s jedným príbuzným, ktorý mal problém s vierou, tento papierik som mu požičal. Bolo na ňom toto:

Po odchode Betky zo školy sa ma ujal otec Ivan Gróf, s ktorým ma zoznámila Betka. Otec Ivan býval v Šamoríne. V tom čase učil na gymnáziu a mal zakázanú pastoračnú činnosť. Raz do týždňa som sa s ním stretával na duchovnom vedení. Rozhovory boli asi 30-minútové, niekedy aj dlhšie.

K duchovnému vedeniu patril aj duchovný denníček, ktorý sme spolu preberali. Denníček som si na internáte schovával v posteli pod plachtou. Ovocím tohto stretávania sa stala osobná modlitba, spytovanie svedomia, dobré skutky, svätá spoveď, svätá omša a dôvera v Pána.

Otec Ivan bol štedrý, láskavý a priateľský. Pamätám si, že daroval mne aj môjmu otcovi biele košele, ktoré mu už boli malé. Okrem iného mi daroval vreckové evanjelium. Kládol veľký dôraz na to, aby som si denne čítal Sväté písmo. Stretnutia s kňazom, ktorý mal zákaz pôsobiť a boli tajné, mi dodávali veľkú silu, možno aj krídla…

Vďačím Stvoriteľovi za každú minútu, ktorú som strávil s otcom Ivanom. Keď som po revolúcii videl jeho fotku na tablách v Kňazskom seminári v Bratislave, spýtal som sa na neho a bol som šťastný, že mohol formovať aj bohoslovcov.

Štafetu, ktorú som sa snažil bežať i kráčať… oživil otec Jozef Dúc, ktorý pôsobil v našej farnosti. Otec Jozef bol aktívny a zapájal do aktivít celú farnosť – deti, mládež aj dôchodcov. Organizoval duchovné obnovy s Komunitou blahoslavenstiev.

Vďaka Božej milosti a komunite som sa spoznal s manželkou Ľubkou. S Ľubkou sme sa stretli v kostole v Zázrivej 5. mája 2007 a už v auguste sme si vyslúžili sviatosť manželstva. Mal som 45 rokov. Stvoriteľ nám požehnal dcérku Miriamku a syna Janka.

S manželkou Ľubkou sa snažíme vychovávať a formovať deti podľa svedomia a podľa Božích zákonov. Každý deň v spoločnej modlitbe odovzdávame do Božích rúk ťažkosti, skúšky i radosti nášho života. Vďaka duchovnému vedeniu otca Ivana, jeho trpezlivej formácii a určite aj jeho príhovoru u Pána zažívame vo svojom živote veľké požehnania.

Vďaka Vám, otec Ivan, za formáciu, za otcovskú starostlivosť, za LÁSKU. Betka, ďakujeme za možnosť svedčiť o tvojej i Ivanovej službe Bohu i človeku.

Valkovičovci
V Dolnom Kubíne 16. augusta 2020